Předcházející setkání: Shrnutí prvních 15-ti setkání studijní skupiny Dr. Hawkinse 8. část- 29.3.2021
Záznam on-line meetingu z 12.4.2021 na téma: „Nákup nemoci a jak se odnemocnět, platí i na Virové infekce + četba překladu objevení Boží Přítomnosti.
12apr2021
Přivítání – na další části on-line mítingů, ve kterých budeme navazovat na minulá opakování a pokračovat dalšími, kde již nebude cílem takzvaně „vědět“, ale dělat a na základě dělání se tím i stát. Co nebo čím a Kdy? To je jen na vás…
PROGRAM:
1) Motto skupiny a upozornění.
2) Nákup nemoci – z Letting go, kapitola 15.
3) Jak se odnemocnět – i od Virové infekce.
4) Čtení první kapitoly Julova překladu 2 knihy DRH : ‘Oko Môjho Ja-Bytia, Pred Ktorým Nie Je Nič Zatajené’,-PRÍTOMNOSŤ BOHA
5) 9 hlavních komponent vážného přístupu k vnitřní duchovní práci.
6) Konec, dotazy.
1) HONZA: Protože je tato stránka věnovaná dílu Dr. Hawkinse, přečteme jako již tradičně motto setkání a upozornění tentokrát Juraj po slovensky a Hedvika naváže hned s upozorněním…
Nečteno: Motto CZ: „Orientace a oddanost této skupiny je k učení Dr. Davida Hawkinse. Záměrem této skupiny je sloužit jako nástroj nejvyšší duchovní Vůle, mít příležitost byt v kruhu stejně zaměřených a podporovat zvyšování našeho vědomí ve jménu služby Bohu, své Bytosti a lidstvu.“
JURAJ – Motto SK: „Orientácia a oddanosť tejto skupiny je k učeniu Dr. Davida Hawkinsa. Zámerom tejto skupiny je slúžiť ako nástroj najvyššej duchovnej Vôle, mať príležitosť byť v kruhu rovnako zameraných a podporovať zvyšovanie nášho vedomia v mene služby Bohu, svojej Bytosti a ľudstvu.“
HEDVIKA: Upozornění:
– Když nesouhlasíte s tímto mottem, pak prezentovaný materiál může být pro vás znepokojující, a proto by se mu raději měli vyhnout a odtud odejít.
– Jste na správné stránce, když chcete mít klid a ne pravdu!
– Věty, které tady při čtení odezní, jsou volně přeloženy Julem z děl Dr. Hawkinse. Diskuze pak ale zrcadlí různé úrovně lidského vědomí jednotlivých hovořících.
– Všechen originální materiál je k zakoupení na stránce Veritaspub.com
HONZA: opakuji i dvě poznámky k mottu:
- Julo volně: Na dosažení (ne motání se) v mottu uvedeného cíle je potřebné být v neustálém střehu, jako kdyby na tom závisel váš život – neboť závisí – a to výhradně od vašeho rozhodnutí výběru předmětu zaostření. Na co? A jak?:
- Dr. David Hawkins, Ph.D., Discovery of the Presence of God, kap.2, str.55. Duchovní oddanost je životní styl nepřetržitě zaměřený do našeho nitra, který zahrnuje soustavné pozorné uvědomování. {Neboť neošetřené ego doluje z nesrovnalostí.}
2) Nákup nemoci nám přečte František
FRANTIŠEK:
Nákup nemoci – z Letting go, kapitola 15.
Mysl má velkou moc, protože vibruje na vysoké frekvenci. Myšlenka je vlastně věc; má energetický obrazec. Čím víc energie do ní vkládáme, tím má větší energii na projevení se ve formě. To je paradox tzv. zdravé osvěty. Paradox je, že myšlenky nahánějící strach, které tato osvěta vytváří, jsou námi utvrzovány a je jim dána taková velká důležitost, že tyto epidemie jsou vlastně vytvářené médii (např. prasečí chřipka). ´Varování´ úřadů, založené na strachu z ohrožení na zdraví ve skutečnosti vytváří mentální prostředí, ve kterém se objeví přesně to, z čeho máme strach.
Navrstveno Kolem fyzického těla je navrstveno energetické tělo, jehož tvar je velmi podobný tělu fyzickému a jeho obrazce ve skutečnosti ovládají tělo fyzické. Toto ovládání probíhá na úrovni myšlení nebo úmyslu. Pokročilá subatomová kvantová fyzika podobně prokázala, že pozorování ovlivňuje subatomární vysokoenergetické částice.
Klinický výzkum poukazuje, že moc mysli vítězí nad tělem. Tak například v jedné studii bylo řečeno skupině žen, že budou dostávat injekce hormonu, které vyvolají jejich menstruační periody o dva týdny dřív. Ve skutečnosti dostávaly jen injekce placeba v podobě solného roztoku. Nicméně ve více než 70 procentech žen došlo k dřívějšímu premenstruačnímu napětí se všemi fyzickými i psychickými symptomy.
Místo menstruace si můžeme představit nachytání Covidu.
Tak například v jedné studii bylo řečeno skupině žen, že budou dostávat injekce proti Covidu, které vyvolají vedlejší účinky. Ve skutečnosti dostávaly jen injekce placeba v podobě solného roztoku. Nicméně, myslíte si, že na základě toho, co jsme nyní četli došlo u některých k reálně prociťujícím a funkčním vedlejším účinkům?
Pro nás výsledek od Dr. Hawkinse je – nechoď tam {neposlouchej co říká mysl, zůstaň v Tichu}!
3) HONZA: Teď jsme mluvili o postupu, jak vznikají nemoci a nyní to Julo shrne jednou větou, co je nemoc a dá nám návod jak se s toho vysomárit, dostat. Jak tedy odnemocnět nám představí František česky a následně Julo ve slovenštině. Je to Julův volný text.
FRANTIŠEK:
Nemoc je 1) projevením se negativity ve všedním já 2) která se navenek ukáže ve fyzickém těle. Jak? Poslušným spuštěním programu pod názvem, které jsme nakoupili.
1) Žádám Tebe, Vznešený Bože, abys mi pomohl. Vím, že jsem dělal a dělám hodně věcí, abych uspokojil mé ego. Dělal jsem to a dělám to z nevědomosti. Lituji toho, prosím o odpuštění, všechny miluji a s láskou děkuji. Prosím všechny, kterým jsem udělal zle, o odpuštění. Žádám, jestli je to Tvá vůle, o neodpracovanou Přízeň, o mírové vyřešení všech takzvaných situací ze stanoviska Nejvyššího Dobra. Jakékoliv je Tvé Rozhodnutí, přijímám jej.
2) Tímto mažu, ruším a odstraňuji mentální označení tělesných neduhů, (například tzv. alergií) a nahrazuji je Pravdou, která je, že jsem Nekonečná Bytost a tedy těmto programům nepodléhám! Nepravdy, co jsem nakoupil, tímto uvolňuji a zanechávám. Podléhám jen tomu, co je Pravda.
Nekonečná Bytost je bytost s nekonečnými možnými pozicemi {v makovníku}, a proto si můžu vybrat jakékoliv stanovisko z nekonečných možností stanovisek; tedy můžu, a i nakupuji, stanovisko, že žádným negativním programům nepodléhám.
JULO:
Julov súhrn na jednanie s neduhami, telesnými a aj so situáciami – Julo volně.
Choroba je 1) prejavením sa negativity vo všednom ja 2) ktorá sa navonok ukáže vo fyzickom tele. Ako? Poslušným spustením programu pod názvom, ktorý sme nakúpili.
1) Žiadam Teba, Vznešený Boh, aby si mi pomohol. Viem, že som robil a robím veľa vecí, aby som uspokojil moje ego. Robil som to a robím to z nevedomosti. Ľutujem toho, prosím o odpustenie, všetkých milujem a s láskou ďakujem. Prosím všetkých, ktorým som urobil zle, o odpustenie. Žiadam, ak je to Tvoja vôľa, o nezarobenú Priazeň, o mierové vyriešenie všetkých takzvaných situácií zo stanoviska Najvyššieho Dobra. Akékoľvek je Tvoje Rozhodnutie, prijímam ho.
2) Týmto mažem, ruším a odstraňujem mentálne označenie telesných neduhov, (napríklad tzv. alergií) a nahradzujem ich Pravdou, ktorá je, že som Nekonečná Bytosť a teda týmto programom nepodlieham! Nepravdy, čo som nakúpil, týmto uvoľňujem a zanechávam. Podlieham len tomu, čo je Pravda.
Nekonečná Bytosť je bytosť s nekonečnými možnými pozíciami {v makovníku}, a preto si môžem vybrať akékoľvek stanovisko z nekonečných možností stanovísk; teda môžem, a aj nakupujem, stanovisko, že žiadnym negatívnym programom nepodlieham.
4) Čtení první kapitoly Julova překladu 2 knihy DRH : ‘Oko Môjho Ja-Bytia, Pred Ktorým Nie Je Nič Zatajené’,-PRÍTOMNOSŤ BOHA, ke kterému nám jistě Julko řekne i jeho doslov.
01 Preložil a vyčačkal Julo pre českú & slovenskú on-line skupinu <hawkins.support>
Dr Dávid R Hawkins, Kniha 2: ‘Oko Môjho Ja-Bytia, Pred Ktorým Nie Je Nič Zatajené’
Prvá časť
PRÍTOMNOSŤ BOHA
- Príbeh Osvietenia z dnešnej doby: Jeho náhly nábeh, nahradenie všedného vedomia Nekonečným Vše-Uvedomovaním a premena zo všedného ja do Ja-Bytia pomocou priazne od Božej Prítomnosti.
KAPITOLA 1
Prológ
- Roky vnútorného zápasu, útrap a zdanlivo márneho duchovného úsilia nakoniec vyústili do stavu číreho zúfalstva. Dokonca ani návrat do ateizmu nepriniesol úľavu od neustáleho hľadania. Logika a intelekt boli príliš vetché na monumentálnu úlohu nájdenia vrcholnej pravdy. Samotná myseľ bola privedená do koncovej, mučivej а drvivej porážky. Dokonca utíchla aj vôľa. Vnútorný hlas vtedy skríkol: „Ak existuje Boh, pýtam si od Neho pomoc.“
- Následne sa všetko pozastavilo a zmizlo do prázdnoty. Myseľ a všetko chápanie o všednom ja zmizli. V úžasnom okamihu bolo všedné ja nahradené nekonečným, všetko-zahrňujúcim Vše-Uvedomovaním, ktoré bolo sálavým, úplným, totálnym, tichým a nehybným, ako sľúbená podstata Všetkého-Čo-Je. Skvostná veľkoleposť, nádhera a mier Božskosti vyšli do popredia. Táto Božskosť bola od všetkého nezávislá, finálna, časovo nekonečná, dokonalá, bolo to Ja-Bytie prejaveného a neprejaveného, Vrcholná-Božia-Podstata, a tak sa začala {Božia Prítomnosť} …
{Počnúc týmto odstavom v tejto kapitole si pripomínajme, že DRH opisuje ‘pohľad’ na svet z úrovne vedomia Ja-Bytia}.
Božia Prítomnosť
- Dôverné Ticho infiltruje všetko okolie, a samotný pohyb sa spomaľuje až do zastavenia. Všetky veci vyžarujú náruživú čulosť. Každá vec si uvedomuje všetky ostatné. Oslňujúca vlastnosť tohto vyžarovania je z princípu zdrvujúco Božská. Vyčerpávajúco všetko začleňuje do svojej úplnej Jednoliatosti, takže všetky veci sú prepojené, komunikujú a sú v súladnej súhre prostredníctvom uvedomovania si a zdieľania základnej vlastnosti podstaty samotnej existencie.
- Božia Prítomnosť je jednoliato sústavná a úplne vypĺňa to, čo sa všedným dojmom vnímania predtým javilo ako prázdny, pustý priestor. To vnútorné Vše-Uvedomovanie sa nelíši od Ja-Bytia; infiltruje podstatu všetkého. Vše-Uvedomovanie si uvedomuje svoje uvedomovanie si a všade-prítomnosť. Existencia a jej prejavovanie sa formou aj bez formy je Boh, a infiltruje rovnako všetky predmety, ľudí, rastliny a zvieratá. Všetko je súladne spojené existenciou Božskosti.
- Infiltrujúca Podstata zahŕňa všetko, bez výnimky. Zariadenie v miestnosti je rovnocenné s kameňmi či rastlinami. Nič nie je vylúčené zo Spolupatričnosti, ktorá zahrňuje všetko, a je totálna, úplná, a bez postrádania niečoho. Všetko má rovnakú hodnotu, pretože jedinou ozajstnou hodnotou je Božskosť existencie.
- To, čím Ja-Bytie je, je úplné a kompletné. {Je nelokálne, teda} v rovnakej miere je všade prítomné. Nič nepotrebuje, po ničom netúži a nič nepostráda. Nedokonalosť a nesúlad nie sú možné a každý predmet sa javí ako umelecké dielo, čoby časť sochy, a to v dokonalej nádhere a súladnej súhre. Svätosť všetkého Tvorenia {, na rozdiel od slovenského zaužívaného nepresného tvaru Boha ako ‘Stvoriteľa} je úctou vlastnou všetkému a prejavovanou ku všetkému ostatnému. Všetko je nasýtené majestátnosťou a všetko je nemé od úžasu a úcty. Zjavenie sa Podstaty navodzuje nekonečný Pokoj a kľud.
- Letmý pohľad na telo odhalí, že mu patrí také isté miesto ako všetkému ostatnému – nepatriace nikomu, bez osobného majiteľa, equivalentné nábytku alebo iným predmetom, a je proste časťou Všetkého-Čo-Je. Nič o tele nie je osobné a nie je s ním stotožňovanie sa. Spontánne sa hýbe, správne si vykonáva svoje telesné pochody a bez námahy chodí a dýcha. Samo sa udržuje v chode a jeho činnosti sú určované a aktivované Božou Prítomnosťou. Telo je jednoducho ‘ono’, rovnajúce sa každej inej ‘veci’ v miestnosti.
- Keď ho iní ľudia oslovujú, hlas z tela správne odpovedá, ale to čo v diskusiách počuje rezonuje na vyššej významovej úrovni. Každá veta odhaľuje hlbší a závažnejší význam. Všetka komunikácia je chápaná na hlbšej úrovni, skoro ako keby každá jednoducho-znejúca otázka bola existenčnou otázkou a prehlásením o samotnom ľudstve. Z letmého pohľadu znejú slovné vyjadrenia plytko, ale na hlbšej úrovni nesú vážne duchovné dôsledky.
- Telo, o ktorom každý predpokladá, že som to ‘ja’ ku ktorému hovoria, dáva primerané odpovede. Toto je samo o sebe čudné, pretože vôbec nie je nejaké ‘ja’ priradené k tomuto telu. Ozajstné Ja-Bytie je neviditeľné a nie je lokálne umiestnené. Telo rozpráva a odpovedá na otázky súbežne na dvoch paralelných úrovniach odrazu.
- Umlčaná Tichom Božej Prítomnosti, myseľ je ticho a bez slov. Predstavy, koncepty alebo myšlienky sa nevyskytujú. Nieto toho, kto by ich myslel. V neprítomnosti osoby nieto ani mysliteľa, ani konateľa. Všetko sa deje samo od seba ako výraz Božej Prítomnosti.
- Pri všedných stavoch vedomia prevláda zvuk nad pozadím ticha a nahrádza ticho zvukom. Na rozdiel od toho, v Božej Prítomnosti nastáva opak. Hoci zvuk je postrehnuteľný, je v pozadí. Ticho prevláda, takže ticho nie je prerušované alebo vytláčané zvukom. Nič nenarušuje jeho kľud a nič neprekáža jeho pokoju. Napriek tomu, že pohyb existuje, nenarušuje bezpohybový kľud, ktorý je mimo pohybu ale zahrňujúci pohyb. Zdá sa, ako keby sa všetko pohybovalo spomalene, pretože čas neexistuje. Je iba nepretržitý stav Teraz {v celej knihe rozumej Sústavne}. Nieto udalostí a ani sa nič nedeje, pretože všetky štarty a zastavenia, všetky počiatky a konce sa vyskytujú iba v dualistickom vedomí pozorovateľa. V ich neprítomnosti sa nevyskytuje chronologická {, teda časová} následnosť udalostí, ktoré treba popísať alebo vysvetliť.
- Namiesto premýšľania je prítomné samo-odhaľujúce poznanie, ktoré dodáva stopercentné ponímanie, a je samo-vysvetľujúce svojou zo seba-žiariacou podstatou. Je to ako keby všetko nemo rozprávalo a prezentovalo sa vo svojej celistvosti svojou absolútnou nádherou dokonalosti. Robiac to, všetko prejavuje svoju vznešenosť a odhaľuje svoju prirodzenú Božskosť.
- Presakovanie Božej Prítomnosti pomedzi každú štipku a podstatu Všetkého-Čo-Je je skvostné vo svojej jemnosti, a jej dotyk ako keby roztápal. Vnútorné Ja-Bytie je jeho samotnou podstatou. Vo všednom {uvedomovaní si} sveta sa dá pracovať s vecami iba na ich ‘povrchu’, ale v Božej Prítomnosti je to práve všetkého najvnútornejšia podstata ktorá pretkáva každú inú vec. Tento dotyk, ktorý je Rukou Boha vo svojej lahodnej jemnosti, je zároveň prejavom a sídlom nekonečnej moci. Pri jeho styku s vnútornou podstatou všetkého si človek uvedomuje, že Božia Prítomnosť je neustále pociťovaná každou inou vecou, predmetom alebo osobou.
- Moc tejto jemnosti je nekonečná, a pretože je úplná a sústavne prítomná, opozícia nie je možná. {Táto moc} Infiltruje Všetko-Čo-Je, a z jej moci vzchádza samotná existencia, ktorá je aj touto mocou tvorená a zároveň aj ňou držaná pokope. Táto moc je prirodzenou vlastnosťou Božej Prítomnosti, aj jej výskyt je podstatou samotnej existencie. Vyskytuje sa bez výnimky vo všetkých predmetoch. Prázdnoty nieto nikde, pretože Božia Prítomnosť vyplňuje všetok priestor, a tak isto aj všetky predmety v ňom. Každý list na rastlinách zdieľa radosť z Božej Prítomnosti.
- Všetky veci sú v stave nemej radosti z toho, že ich vedomie je zážitkom Božskosti. Spoločné pre všetky veci je nemenná, stále sa vyskytujúca vďačnosť za to, že boli obdarované darom prežívať prítomnosť Boha. Táto vďačnosť slúži ako prostriedok na vyjadrenie úcty. Všetko, čo je stvorené a teda ‘má existenciu’, sa zdieľa v poukazovaní na slávu Boha.
- Ľudské stvorenia ako keby nabrali celkom iný energetický plášť/auru. Spoločné Ja-Bytie vyžaruje cez oči všetkých. Toto vyžarovanie vychádza z každej tváre; každý je rovnako nádherný.
- Najťažšie sa dá opísať vzájomný styk medzi ľuďmi, ktorý sa presúva do inej komunikačnej úrovne. Medzi všetkými je zrejmá láska. Ich rečový prejav sa však zmenil, takže každá konverzácia sa stala láskavou a mierovou. Význam počutých slov nie je taký istý než akí počujú ostatní. Je to ako keby tu boli zapojené dve rozličné úrovne vedomia, vychádzajúce z rovnakého scenára formy a pohybu; hovorené sú dva rozdielne scenáre použitím rovnakých slov. Samotné významy slov sa premenili do inej úrovne Ja-Bytím všetkých zúčastnených, a čo sa týka porozumenia komunikácie, tá sa odohráva na vyššej úrovni. Pritom je jasné, že všedné ja ľudí si neuvedomujú simultánnosť odohrávajúcej sa komunikácie medzi ich Ja-Bytiami. Ľudia sú ako keby zhypnotizovaní do stavu, v ktorom veria v naozajstnosť všedného ja, ktoré jednoducho nevedomky hrá scenáre a role, tak ako vo filme.
- Ignorujúc všedné ja, Ja-Bytia sa navzájom oslovujú priamo, a zdá sa, že všedné ja ľudí nie sú si vedomé tejto prebiehajúcej konverzácie na vyššej úrovni. Zároveň ľudia intuitívne cítia, že sa odohráva niečo odlišné od všedného. Vedomá účasť Ja-Bytia vytvára energetické pole, ktoré ľudia pociťujú mimoriadne príjemne. Je to práve toto energetické pole, ktoré robí zázraky a privádza udalosti do súladnej súhry, a to spolu s pocitom mieru pre všetkých, ktorí ho zažijú.
- Návštevníci, ktorí precestovali veľa kilometrov, aby sa ma pýtali otázky, v prítomnosti tejto aury zrazu vedeli odpovede, ktoré sa dostavili ako výsledok vnútorného porozumenia, ktoré učinili ich pôvodné otázky bezpredmetnými. K tomu došlo preto, lebo Božia Prítomnosť pozmenila uhol pohľadu mylnej predstavy existencie ‘problému’, a tým spôsobila jeho zmiznutie.
- Fyzické telo pokračovalo vo svojom fungovaní a odrážalo zámery doručené cez vedomie. Záujem o pokračovanie {života} fyzického tela nebol ktovieaký a bolo jasné, že fyzické telo je vlastne majetkom vesmíru. Fyzické telá a predmety vo svete odzrkadľujú nekonečné variácie a sú bez nedokonalosti. Nič nie je lepšie alebo horšie ako druhé a nič sa neodlišuje hodnotou alebo významnosťou. Stav dokonalej seba-identity predurčuje prirodzenú cennosť všetkému čo existuje a to ako rovnocenným prejavom samotnej Božskosti. Nakoľko sú ‘vzájomné vzťahy’ výplodom dualistického myšlienkového pozorovania, v Realite nieto ‘vzájomných vzťahov’. Všetko jednoducho ‘je’ a prejavuje bytie svojej existencie.
- Analogicky, bez vloženia sa aktívneho pozorovateľa s jeho vrodeným kategorizovaním myšlienok, nieto ani zmien, ani pohybu, ktoré by bolo treba vysvetliť alebo popísať. Každá ‘vec’ sa proste vyvíja ako prejav svojej Božej podstaty. Vývoj {=evolúcia} sa preto odohráva ako prejavovanie sa vedomia, a to tak, že berie prejav z vyšších energetických abstraktných úrovní do nižších, viac vyhranených foriem a nakoniec do fyzikálneho materiálneho prejavu. A tak sa Tvorenie prejavuje z abstraktného nezobrazeného, cez postupné formy do poslednej energetickej šablónky, a potom do materiálneho prejavu. Moc prejaviť formu je prejavom nekonečnej Božej moci, ako neustále prebiehajúce Tvorenie.
- Tvorenie je Prítomnosť {momentka každučkého okamžiku každého okamihu} a Terajšok. Tento Terajšok je nepretržitý {, teda spojitá záležitosť, na rozdiel od diskrétnej}, takže počiatky a konce nepripadajú do úvahy. Zhliadnuteľnosť, alebo samotná materiálnosť, je iba zmyslovou vlastnosťou, a nie je potrebnou podmienkou pre existenciu, ktorá {, táto existencia,} je sama od seba beztvárna, avšak podstatná všetkým formám.
- Pretože všetko je v neustálom procese Tvorenia, znamená to, že všetko je prejavom Božskosti, ináč by to nemalo schopnosť vôbec existovať. Rozpoznanie toho, že všetko, čo existuje je odrazom Božskosti Tvorenia, je dôvodom, prečo si všetko zasluhuje rešpekt a úctu. Z tohto pramení úcta k duchu každého živého tvora a k prírode, čo vidieť v mnohých civilizáciách.
- Všetky vedomé tvory sú si rovné. Iba materiálny prejav podlieha zániku, pričom podstata nie je ovplyvnená a udržuje si možnosť znova sa prejaviť v materiálnej podobe. Podstata je ovplyvniteľná iba silami samotného vývoja. Vzchádzanie materiálnej formy z podstaty je ovplyvňované výskytom toho, čo už formu má. Obsah {už} materiálne prejaveného preto môže napomáhať podstate k {ďalšiemu} prejavu do formy, alebo {podmienky pre ďalší} prejav nemusí{a} byť priaznivý{é}, závisiac od okolností. Dá sa povedať, že Tvorenie napĺňa svoje vlastné vnútorné Božie pokyny alebo tendencie. Tradične sa táto tendencia nazýva osudom, čo je vlastne odvíjaním možností a odrazom už skôr jestvujúcich pomerov (klasické ‘Guny’ v Sanskrite, a to radžas (konanie), sattva (uvedomovanie si), tamas (kladenie odporu). Takže človek môže ovplyvňovať okolnosti tak, aby zvýšil pravdepodobnosť prejavenia sa želaných možností. Prostredníctvom voľby, ľudské vedomie môže ovplyvňovať výsledky, ale moc Tvorenia je Božou výsadou.
- Povaha Tvorenia, ktorá je mimo čas, priestor a príčinnej súvislosti, je samo-odhaľujúca a ponúka sa vedomiu Vše-Uvedomovania ako dar Božej Prítomnosti. Všetky veci sú prirodzene sväté Božskosťou svojho stvorenia. Odstavením kritizovania a názorovosti dualistických dojmov vnímania sa odhalí všetkého totálna dokonalosť a nádhera.
- Umenie má snahu zachytiť tieto okamihy uvedomovania si tým, že zoberie jeden časový okamih a uchová ho v umeleckej fotografii alebo soche. Každý klip zobrazuje dokonalosť, ktorá sa dá oceniť iba vtedy, keď je jednotlivý klip izolovaný od skomolenia vymýšľaním príbehu. Dráma každého okamihu existencie sa uchová, keď umenie daný okamih uchráni pre zánikom premien materiálnej formy, ktoré nazývame históriou. Prirodzená nevinnosť vlastná každučkému okamihu je zrejmá vtedy, keď je tento okamih izolovaný od {nami vymysleného} rámca, uvrhnutého na chronologickú postupnosť zvolených okamihov, z ktorých následne vyrastá {náš} ‘príbeh’. Po vytvorení príbehu dualistická myseľ vnáša pojmy ‘dobré’ alebo ‘zlé’. Je úplne zrejmé, že dokonca aj pojmy ‘dobré’ alebo ‘zlé’ odzrkadľujú vo svojom vzniku to, čo sú ozaj jednoducho ľudské túžby. Ak si niečo prajeme, stane sa to ‘dobrým’, a ak si to neprajeme stane sa to ‘zlým’. Ak sa z pozorovaného odstráni ľudská súdnosť, jediné čo ostane k povšimnutiu je, že forma sa sústavne vyvíja {všedným ja nepresne nazývanou} ‘zmenou’, a vo svojej podstate nie je ani žiaduca a ani nežiaduca.
- Všetko prejavuje svoje vrodené možnosti, {ktorých prejav je} určený ich vlastnou podstatou a prevládajúcimi okolnosťami. Nádherou všetkých vecí je, že skutočnosťou svojej existencie poukazujú na slávu Božieho Tvorenia ako fakt samotnej existencie. Z titulu toho, že jednoducho ‘je’, každučká existujúca vedomá a nevedomá vec napĺňa Božiu vôľu. Je to práve vďaka Božiemu zámeru, že sa neprejavené stane prejaveným; tento proces, ktorého sme svedkami, nazývame Tvorenie.
- Pretože povaha Tvorenia nie je všednému vedomiu zrejmá, myseľ vyrába paradoxy, ktoré nemajú odpovede, napríklad, ako môže ‘dobrý’ Boh dovoliť tak veľa ‘zlého’. Ak sa povznesieme nad dualistické dojmy vnímania a svojvoľnej kategorizácie prejaveného, nieto ani dobrého ani zlého vyžadujúceho vysvetlenie, pričom je možné vidieť, že samotný vesmír je neškodný. Ľudská myseľ vyrába svoje scenáre cieľov a túžieb, a udalosti sú s nimi v súlade alebo nie sú. Oboje, tragédia aj víťazstvo, sa vyskytujú iba v rámci obmedzení dualistickej mysli a nemajú samostatne-stojacu realitu. Zdá sa, že všetko na tomto svete vzchádza a potom zaniká v rámci obmedzení dojmov vnímania. Nakoľko Realita je mimo čas, priestor a formu, je nepodstatné, že nejaká ‘vec’ alebo ‘osoba’ existuje zlomok sekundy alebo tisíce rokov. Takže zápas žiť o niekoľko rokov dlhšie alebo dokonca o zopár okamihov pripadá ako planá mylná predstava, pretože existencia nie je vôbec prežívaná v časovom intervale. Jedinú realitu ktorú prežívame je tento okamih; všetko ostatné je iba abstrakciou a myšlienkovou konštrukciou. Preto človek vlastne vôbec nemôže žiť 70 rokov; iba tento presný, prchavý okamih je možný.
- V realite neduálnosti je všetko úplné a dokončené, a túžby sú nahradené vďačnosťou. Pri tom ako sa život vyvíja, každá živá vec, v ktoromkoľvek danom okamihu, je sumárnym vyjadrením prejavu svojich možností. Motivácia ako taká zmizne a činnosť prebieha ako časť procesu uskutočňovania možností. Preto za činmi nieto činiteľa. Namiesto toho je v každom okamihu pocit úplnosti a úplného naplnenia. Pôžitok z fyzických potrieb pochádza zo samotnej činnosti. Napríklad, chuť na jedenie vychádza z činnosti jedenia, bez predchádzajúcej túžby na ďalšie sústo; ak je jedenie prerušené, nieto pocitu straty. Radosť zo života vyviera z vlastnej existencie v každučkom okamihu, a uvedomovanie si nepretržitej dokončenosti je časťou radosti z existencie.
- Nie je možné ‘zažiť’ úplnosť Jednoliatosti Všetkého-Čo-Je. Namiesto toho je ju možné spoznať iba tým, že sa ňou človek stane. ‘Ja’ z Ja-Bytia je Oko Boha sledujúceho vzchádzanie Tvorenia ako Teraz. Časová následnosť je mylnou predstavou, vytvorenou dojmami vnímania ‘ja’ z ega, ktorého uhol pohľadu je základňou na prevod nelokálneho do lokálneho, nelineárneho do lineárneho, Spolupatričnosti do separátnych prvkov. Zdanlivosť vnímania je okom ega, ktoré pri prevode nezažiteľného Nekonečna do zažiteľného Obmedzeného vytvára zdanlivosť vnímania času, miesta, trvania, rozmerov, pozície, formy, obmedzení a oddelenosti.
KONIEC.
5) na závěr vám přečtu 9 hlavních komponent vážného přístupu k vnitřní duchovní práci.
Pro českou a slovenskou on-line skupinu <hawkins.support>
Následující přeložil a vyčačkal Julo z angl. orig.: Dr Dávid R Hawkins, „Discovery of the Presence of God“, 2006, str. 121-122
9 Hlavních Komponent
V určitém období duchovního vývoje a se souhlasem vůle vznikne vnitřní rozhodnutí vážně a aktivně provozovat duchovní uvědomování si a to kvůli němu samotnému {čili duchovní vývoj se stane jedním z cílů člověka, a postupně začne převládat}. Může to být doprovázené změnou životního stylu a/anebo vyhledáváním duchovních učitelů anebo skupin. Z praktického hlediska jsou hlavní komponenty vážného přístupu k vnitřní duchovní práci tyto:
- 1. Disciplína ostře se zaměřit, a to bez odbočování.
- 2. Ochota odevzdat všechny touhy a strach Bohu.
- 3. Ochota snášet přechodné trápení až pokud není těžkost překlenutá.
- 4. Stálost a bdělost.
- 5. Přesunutí se z egoistických zájmů jako účastník/prožívatel na svědka/ pozorovatele.
- 6. Ochota zanechat posuzování a názory na to, co se pozoruje.
- 7. Ztotožnit se s polem, raději než s obsahem pole.
- 8. Postupovat s jistotou a sebevědomím, a to přijetím, že Osvícení je vaším údělem, a ne předsevzetím, přáním anebo nadějí; odmítnout názor, že Osvícení je ziskem; a rozumět, že je to stav, který vzniká následkem rozhodnutí, záměru a obětavé oddanosti a to jako následek i karmy, i Boží Přízně.
- 9. Vyhýbat se magickému způvabňování a zveličování této iniciativy anebo jejího cíle, a namísto toho se spoléhat na oddanost kvůli ní samotné.
6) Konec, dotazy.
.
Nabízíme nesestříhaný zkrácený záznam pořízený streamováním na youtube: