Je nějaká zkratka k osvícení? B2K12 ods.9-19 – ČZ z 112. OLS skupiny Dr. Hawkinse z 19.12.2022

Částečný záznam 112. on-line setkání studijní skupiny Dr. Hawkinse z 19.12.2022

 Kniha B2 Kapitola 12. otázka 9-19

.12.9.   Otázka: Je nejaká skratka k osvieteniu?

Odpoveď: Vskutku áno. Človek môže stráviť nekonečné {epizódy} životov, štúdiom všetkých duchovných a filozofických učení sveta, a skončiť prosto zmätený a znechutený. {Namiesto štúdia o duchovných pravdách, použite skratku k osvieteniu, ktorou je} hľadanie {, ako sa stať a stotožniť sa} s ‘poznaním’,,, nie {mať vedomosti} ‘o poznatkoch’. {Byť samotným} ‘poznaním’ naznačuje subjektívne zakúsenie; ‘{mať} poznatky o’ znamená zhromažďovať fakty. Nakoniec, {pri dosiahnutí osvietenia,} všetky fakty {aj tak} miznú, a nieto žiadnych na vedenie. {Inými slovami,} ak človeku trkne, že jeho vlastné Ja-Bytie je Všetko-Čo-Je, {a to} VšetkéhoČoJe, VšetkéhoČoBolo alebo VšetkéhoČoKedyBude, čo ešte zostáva, čo človek{/duša} potrebuje vedieť? {Zo samotného slova Kompletnosť je jasné, že} Kompletnosť je vo svojej podstate úplná a kompletná.

.12.10. Otázka: Ako to tak môže byť?

Odpoveď: Pretože keď sa raz niečím stanete, už o tom nie je čo viac vedieť. Vedieť znamená neúplnosť. To, čím som, je Všetko-Čo-Je, {=Všezahrnutosť}. Trknutie, že človek už je {Všetkým-Čo-Je}, a vždy aj bol Všetkým-Čo-Je, neponecháva nič, čo by sa dalo dodať.

.12.11. Otázka: Znie to domotané.

Odpoveď: Je to len preto, že falošné všedné ja/ego sa stotožňuje s obmedzeniami a formou.

.12.12. Otázka: A ako je to s ‘učením sa’?

Odpoveď: S uvedomením si Skutočnosti, všetko učenie prestane. Myseľ sa stane mĺkvou. V pokoji a tichu, všetko, čo existuje, vyžaruje svoj vlastný zmysel, a pravdu, a odhaľuje, že prirodzenosť existencie je ohromujúco božská. Všetko vyžaruje svoju božskú podstatu ako samotnú Existenciu. To, čo Je, a to, čo je Božské, je jedno a to isté. Z Neprejaveného vyžaruje Prejavené, ktoré je vo svojej podstate tiež Neprejavené. Nieto duality Prejaveného oproti Neprejavenému. Všetky zdanlivé rozdiely zmiznú, keď človek preklenie zdanlivosť vnímania, ktoré je svojvoľným a obmedzeným uhlom pohľadu. Je to práve zdanlivosť vnímania, ktorá vytvára dualitu. To je zakúsený fakt, nie filozofický uzáver. Filozofia môže byť užitočná, ale je to len mysľou vytváraná obdoba ku Skutočnosti, v ktorej filozofia nie je možná.

.12.13. Otázka: O čom teda diskutujeme?

Odpoveď: Popisy {vecí}, ale za nimi stojí subjektívna, zakúsiteľná skutočnosť.

.12.14. Otázka: Akú hodnotu majú {teda} učenia alebo zisťovania?

Odpoveď: Každý kúsok {nami pochytenej} informácie prispieva k intuitívnemu porozumeniu a rozpoznaniu. Pravda je {sama sebou} rozpoznaná. Predkladá sa poľu Uvedomenia, ktoré bolo {, naším dlhodobým zhromažďovaním poznatkov,} pripravené na to, aby umožnilo predloženie {pravdy}, na odhalenie samej seba. Pravda a osvietenie sa nenadobúdajú, ani sa nedosahujú. Je to stav či rozpoloženie, ktorý sa predkladá sám od seba, keď sú {na to} vhodné {karmické} podmienky.

.12.15. Otázka: Čo je priaznivé pre toto vyskytnutie {trknutia stavu osvietenia}?

Odpoveď: Pokorné uznanie si vlastných nedostatkov a nevedomosti má väčšiu hodnotu ako zhromaždenie všetkých faktov. Pokiaľ človek úplne a bezvýhradne nezakúsil prítomnosť Boha v Jeho ohromujúcej, absolútnej Všezahrnutosti, je bezpečné predpokladať, že človek vlastne vie nič, a že všetky nazhromaždené takzvané vedomosti sú len neznalosťou a hrdosťou. Všetko, čo v sebe tvrdí: „Ja viem“, práve týmto vyhlásením dokazuje, že je falošné, inak by to nerobilo takéto tvrdenie.

.12.16. Otázka: Prečo sú vedomosti takou zábranou {na ceste} k osvieteniu?

Odpoveď: Myšlienka „Ja viem“ nepripúšťa vrcholné uvedomenie skutočného „Ja som“. Slovo „viem“ je dualistické a predpokladá proti sebe stojace vyhranené javy, {a to} medzi odlúčeným subjektom, ‘poznávajúcim’, a niečím vonkajším, čo sa má poznať {, objektom}.

.12.17. Otázka: Takže nieto oddelenosti medzi ‘poznávajúcim’ a ‘poznaným’, nieto rozdielu medzi subjektom a objektom?

Odpoveď: To je základná chyba duality, ktorá predpokladá {svojvoľne vybratý} bod, z ktorého je pozorovanie vykonávané. Vlastne, subjektívne a objektívne, je jedno a to isté. Tvrdiť niečo iné je iba byť svojvoľným.

.12.18. Otázka: Počujeme, že ego je zábranou k trknutiu {Sebastotožnenia sa s Ja-Bytím}. Môžete to vysvetliť?

Odpoveď: Nieto takej veci, v Skutočnosti, ako je ego; je to len mylná predstava. Tvorí ho zostava ľubovoľných uhlov pohľadu, zásobovaných myšlienkovými pochodmi, a poháňaných pocitmi a emóciami. Tieto túžby {ega/všedného ja} predstavujú pripútanosti, o ktorých Budha hovoril ako o putách utrpenia. S absolútnym pokorným uznaním si vlastných nedostatkov a nevedomosti, ego sa rozpustí. Je to zbierka svojvoľných myšlienkových pochodov, ktoré nadobúdajú na sile len vďaka preceňovaniu vysokej mienky o sebe a svojich prednostiach a vďaka návyku. Ak človek upustí od preceňovania vysokej mienky o svojich myšlienkach, rozpustia sa. Všetky myšlienky sú preceňovaním vysokej mienky o sebe a svojich prednostiach. Všetky názory sú preceňovaním vysokej mienky o sebe a svojich prednostiach. Pôžitok z preceňovania vysokej mienky o sebe a svojich prednostiach je teda základom ega – odpojte ho, a ono sa zrúti. Vo vyššom stave vedomia umĺkne v Božej Prítomnosti. Mať čo i len jedinú myšlienku v prítomnosti Božej Prítomnosti by nebolo v medziach uskutočniteľného, a ani by nebol predpoklad priniesť {na pretras} takú výstredne prehnanú okázalosť.

.12.19. Otázka: Musia predsa jestvovať nejaké nástroje, ktoré pomáhajú zmierniť nadvládu ega.

Odpoveď: Vymýšľance pretrvávajú, pretože sú cenené. Všimnite si, že každý má názor na všetko. Všimnite si, že všetky myšlienky sú len dogmatickým vyjadrovaním názorov. Každý je očarený svojimi vlastnými myšlienkami a nápadmi, hoci sú bezcenné.